Andrej Berkes: Chráňme a ponúkajme to tradičné slovenské

„Propagovať to naše domáce a byť verný tomu, čo nás naše staré mamy naučili, sa oplatí.“

Má kultúrne cítenie a váži si slovenské tradície. Nitran Andrej Berkes sa pod Zoborom venuje gastronómii, má tu prevádzky a v jeho kuchyni môžete počuť viacero európskych jazykov. „Milujem túto prácu, veľa a rád cestujem. Všetky gastro inšpirácie čerpám väčšinou z Európy a potom to všetko chcem pretaviť u seba, v domácich podmienkach. Výsledkom toho je, že v mojom kuchárskom tíme mám Srba, Chorváta, Taliana, Ukrajinca a, samozrejme, Slováka. Sme teda európska kuchyňa,“ rozhovoril sa Andrej Berkes, ktorý mal kulinárske umenie vštepované od detstva.

berkes1

„Pochádzam z mäsiarskej rodiny. Dedko mal obchod s rozličným tovarom, otec je mäsiar. Po revolúcii patril medzi prvých podnikateľov v Nitre. Prevádzkoval predajňu a výrobňu. Ako malý chlapec som chodieval brigádovať na Agrokomplex, otec tam mal stánky s občerstvením a tu niekde začínal môj záujem o gastronómiu. Pred 15-timi rokmi sa naskytla šanca a dnes prevádzkujem najstaršiu reštauráciu v Nitre,” prezradil.

„Okrem inšpirácie má všetko okolo nás tradíciu i históriu. A týka sa to aj gastronómie, aj v nej je kus umenia. Boli časy, keď to v tejto reštaurácii bolo vymreté, lebo ľudia vymenili dobrý hovädzí perkelt napríklad za fast food. Dokonca tu pripravovali lamu či krokodíla. Nemalo to úspech, aj keď ide o nádherné priestory. Vrátil som sem veci, ktoré odtiaľto zmizli a historicky sem patria. Znova to ožilo. Naša história a tradície v nás driemu, len treba nájsť vhodný spôsob a formu, ako to ľuďom ponúknuť,“ pokračoval rodák z Nitry, ktorý nezostal len pri jednej reštaurácii. Pod Zoborom má aj penzión a kaviareň. „Keďže mám v tíme kuchárov viacerých národností, od každého si zoberiem dobrý nápad, ale ten základ je vždy náš – tradičný slovenský,“ poznamenal. S cudzincami vo svojom tíme má len pozitívne skúsenosti. „Keď je niekto zlý človek, tak je zlý a je jedno, akej je národnosti. Možno mám šťastie na tých dobrých ľudí, žiadny problém nikdy nebol a sme fajn medzinárodná európska partia,“ doplnil.

A aké jedlo by zahraničnému turistovi odporučil na Slovensku ochutnať? „My sa hrdíme bryndzovými haluškami, ale tie nemusia cudzincovi po prvý raz správne zašmakovať. Je to špecifická chuť a človek si na to musí zvyknúť, aby povedal, že to je perfektné. U nás máme veľký úspech so zabíjačkou. Takže, zabíjačkový tanier, na ktorom by boli jaternica, krvavnička, pečené mäso a kúsok žobračej kaše s nejakými zemiakmi či kyslou kapustou, by mohli mať úspech. Takáto kombinácia u zahraničných turistov slávi úspech,“ dal tip Berkes.

„Starí otcovia robia zabíjačky čoraz menej. V obchode si zas takéto domáce dobroty nekúpia, pretože tomu veľmi nedôverujú. Aj preto slávime úspech v našej reštaurácii. Kto príde, tak si povie: jeeej, zabíjačka, to som dlho nemal. Všetky výrobky si vyrábame poctivo sami. Na chuti to cítiť,“ doplnil.

V Nitre založil a organizuje trojdňový kultúrny festival Svätourbanské zoborské slávnosti, ktoré každoročne prilákajú množstvo návštevníkov. „Zároveň som si vyskúšal, že propagovať to naše domáce a byť verný tomu, čo nás naše staré mamy naučili, sa oplatí. Ľudia na to reagujú a je im to blízke. Len na to akosi zabudli. Pripomínať to prvé slovenské v rámci spoločnej Európy, teda kultúrne bohatstvo, zvyky, obyčaje, aj tie, ktoré idú cez žalúdok, je mojím poslaním aj pre tieto eurovoľby,“ uviedol Berkes.

Práve rozširovanie povedomia o tradíciách, zachovanie národných tradícií považuje za oblasť, ktorej by sa rád venoval. „Prišla možnosť kandidovať za europoslanca, a tak som si povedal, prečo nie. Som za uchovanie kultúrneho bohatstva, Slovensko sa veru má čím pochváliť. Poviem to takto a na rovinu: menej hamburgerov a kebabov a viac našej tradičnej kuchyne, ktorú robili naše staré mamy a ich mamy. Na to zabúdame a potom dostávajú priestor sushi a burgre. A od dobrého jedla je už len malý krok ku kultúre,“ poznamenal. „Náš slovenský folklór nám závidí celý svet. Máme folklórne súbory, ktoré vypredávajú najznámejšie sály, haly či štadióny. Máme čo ukázať. Je škoda, že sa málo o nás vie, málo o tom rozprávame, nepýšime sa tým. Venujeme sa rôznym iným témam a nie takým, ktoré môžu našu malú krajinu spropagovať. A tomu by som chcel pomôcť,“ uviedol.

Príkladom pre Slovákov, ako “naložiť s tradíciami” môžu byť susedné štáty. „Nemusíme chodiť veľmi ďaleko. Rakúšania sú veľmi hrdí na svoju krajinu, na tradície. Čo sa týka gastronómie, určite Francúzi a Taliani. Oni chutia najlepšie,“ usmial sa.

Slovensko podľa jeho slov vstupom do EÚ pred 15-timi rokmi získalo nové možnosti. „Cestovanie, otvorenie hraníc, voľný obchod. Keď si teraz naše deti vyberú, že chcú študovať v Paríži alebo Madride, tak tam môžu študovať. Rozhľad a kontakty sú nezaplatiteľná vec a ani netušíme, aké máme šťastie, že žijeme v EÚ. Stačí, keď si základné veci porovnáme s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, a hneď zistíme, že pánboh zaplať za to, že sme v Únii,“ povedal. „Bola éra, keď sme všetko dobré, čo sa vyrobilo na Slovensku, vyvážali von, a na Slovensko sme dovážali možno menej kvalitné potraviny. Myslím si, že sme si prešli týmto obdobím a ľudia, firmy, všetci sa začíname vracať k tomu tradičnému, pôvodnému. Uvedomili sme si, že dobré a kvalitné veci treba nechať doma. Ľudia dnes už inak nakupujú, inak si vyberajú reštaurácie ako pred desiatimi rokmi.“

Andrej Berkes (42)

Vyštudoval gymnázium v Nitre, s manželkou Evou majú dve deti – Andreja a Ester. Prevádzkuje gastro zariadenie v Nitre (penzión, reštauráciu, kaviareň). Organizuje známe a obľúbené kultúrno-spoločenské podujatie Svätourbanské zoborské slávnosti. Pod Zoborom, kde žije, oživil aj najstaršiu, viac ako 100-ročnú reštauráciu a vinárničku Buganka. Rád chodí s rodinou na turistiku, lyžuje. Do rodiny patrí aj štvornohý miláčik – vlčiak Hector.

Moje priority

* zachovanie európskych kultúrnych tradícií
* rozširovanie povedomia o slovenských tradíciách
* proeurópske smerovanie Slovenska

 

Share