Ján Strkáč: Prehľadný tok peňazí pre rómov

„X-krát som si musel zahryznúť do jazyka, x-krát som padol na hubu, ale vždy, keď mi dal niekto šancu, tak som ju zobral.“

Financovanie rómskych komunít musí byt prehľadné. Treba spraviť audit doterajšieho toku peňazí pre Rómov z Európskej únie a podporiť projekty, na ktorých sa môžu podieľať aj samotní Rómovia. O tomto je presvedčený mladý Róm Ján Strkáč, ktorý chce tieto zmeny presadiť aj v Európskom parlamente.

Odmalička vyrastal v detskom domove. Do 24 rokov sa musel predierať sám životom a spoznal, čo je to aj ulica. Jeho životnou láskou a ženou je Žaneta Strkáčová, matka ich detí, s ktorou zdieľa všetko zlé a aj dobré.

dav

Rodina je pre Jána Strkáča to najdôležitejšie. Ich dve deti navštevujú športovú školu, jeden syn špeciálnu základnú školu, kde sa učí za pomocného kuchára. Ďalší adoptovaný syn je na dôchodku a najmladšia dcéra sa pripravuje do prvého ročníka. Ich spoločný život prinášal ťažké chvíle, ktoré prekonali a tešia sa z každého dňa, ktorý im život dá. Momentálne žijú spoločne v Martine, na okraji spoločnosti pri mestskej skládke, na ulici Bambusky, ktorú Martinčania nazývajú rómske geto. Je vybudované z viacerých unimobuniek a troch bytoviek. Prístupová cesta na Bambusky je neudržiavaná, rozbitá panelovka bez osvetlenia. Dostať sa na Bambusky je ako ísť bývať na koniec sveta, mimo mesta a civilizácie s infraštruktúrou.

Prešiel si rôznymi zamestnaniami ako kolportér, vybíjač odliatkov, strážnik, upratovač, kuchár, smetiar, komunitný konzultant či animátor, dobrovoľník na predhradí hradu Sklabiňa. „Nikdy nezabudnem, že som Róm a aký som mal ťažký život,“ zdôraznil Ján Strkáč. V každej robote obhajoval Rómov a snažil sa im pomôcť. Najviac ako komunitný konzultant a dobrovoľník. Podieľal sa aj na strategických dokumentoch v sociálnej sfére, ktoré martinské mestské zastupiteľstvo prijalo za svoje a zviazalo sa, že sa bude podľa nich riadiť. Spolu s aktivistom Marošom Balogom spolupracoval aj na atlase rómskych komunít a ďalších projektoch pre Rómov. Dokázal zabrániť deložovaniu viacerých rodín. Obhajoval aj rodinu, ktorej boli odobraté deti z domáceho prostredia a boli umiestnené do detského domova. Úspešne. Deti sú doma.

Hoci mohol z rómskej osady veľakrát odísť, zostal. Aby pomáhal Rómom a aj preto, aby jeho komunita v ňom videla vzor. „Hnevá ma, že tu musím takto žiť. Keď sa na to opýtate ľudí, každý tiež povie nie. Stále im však hovorím, urobte pre to niečo. Kebyže mi niekto ponúkne, že o týždeň sa môžem sťahovať, tak nejdem. Ak som ten líder, tak dokážem aj priamo v osade všetkým ukázať, že sa tam dá plnohodnotne žiť. Nechcem zatracovať tých, čo odchádzajú za lepším. Majú na to zrejme svoje dôvody. Je však smutné, že idú preč a svojej komunite neponúknu seba ako vzor. Treba Rómom vedieť poradiť. Ja som to spravil takto: poď so mnou, ukážem to aj tebe. Aby si sa aj ty mal dobre,“ povedal Ján Strkáč.

rbt

„Každý má v hlave zafixované, že to je nejaká osada. Rómske osady a aj „getá“ boli historicky vždy na okraji miest. Bambusky mali byť prechodným bydliskom pre človeka, ktorý má možnosť dokázať i ukázať, že vie platiť účty a starať sa o rodinu. A potom toho človeka posunúť ďalej. Teraz to je situované tak, že tam sťahujú len Rómov. Mesto nemá byty, si Romák, tak čau, ideš na Bambusky,“ povedal rodák z Košíc, ktorý v Martine na Bambuskách žije 17 rokov.

„Mali by sa tu vyseparovať ľudia, ktorí na to majú, ktorí sa dokážu prispôsobiť a ktorí nie. Dať im dva či tri roky a  vyskúšať si človeka, na čo má. V rómskych komunitách treba s ľuďmi pracovať, veď dvadsať rokov sa o tom len rozpráva. Máme mnoho vyštudovaných ľudí, ktorí majú sociálnu prácu, ale nikto nič nerobí. Hráme sa na to, že sme vynikajúci, ale nevidieť to,“ zahľadel sa. Jeho druhým domovom je hrad Sklabiňa. „Som tam často. Pôsobím tam ako dobrovoľník. Pomáham, s čím sa dá. Tam si dokážem aj oddýchnuť. Brávam tam aj rodinu, je to také naše útočisko, keď chceme na chvíľu odísť z Bambusiek,“ prezradil.

Rómsku komunitu chce reprezentovať v Európskom parlamente. „Mali by sme tam mať zastúpenie. Hodil by sa tam šikovný rómsky hlas. V ich štruktúrach je jedna Rómka, ktorá však nedokáže povedať to, čo by svet alebo Európa mali počuť. Už je čas dať priestor Rómovi v takej významnej funkcii,“ myslí si. „V Európe je veľmi veľa Rómov, problémy nie sú len na Slovensku, ale všeobecne vo všetkých krajinách EÚ. Pomaly začínam mať dojem, že sa vraciame do 13. storočia, keď Cigáni museli byť vyháňaní za hradby miest. A iba tam mohli existovať a fungovať. Keď sa pozrieme na analýzy, tak 7,1 percenta rómskeho obyvateľstva nemá prístup k vode a čerpajú ju zo znečistených potokov. Okolo 34 percent oblastí osídlených Rómami nemá vybudovanú základnú infraštruktúru,“ uviedol. Chce teda hľadať možnosti, ako to zlepšiť. „Veď si to zoberte. Matky, ktoré síce pošlú deti do školy, ale čo sa stane, keď naprší? Žiaľ, ulica je od blata, decko nemá šancu ísť do školy, aby tam prišlo čisté. Nadávame, že Rómovia nechcú robiť. Dajme im možnosť. Chcete mať prístupovú cestu? Poďte participovať na budovaní svojich komunít. A vtedy začnú chápať, že sú tu ľudia, ktorým na nás záleží,“ povedal rezolútne.

„Mrzí ma, že nemám vyštudovanú školu. Keby som mal, mnoho vecí spravím inak. S titulom ľudia na vás pozerajú lepšie. Chcem mať okolo seba špičkový tím, ale ľudí zdola, nie od okrúhlych stolov,“ poznamenal.

Sme mladý štát. Pamätám si, ako vznikal. Bol som dieťa, ale spomínam si, ako sa štrngalo na námestiach kľúčmi… To, že sme členom EÚ, je možnosť, ktorá je však z našej strany nevyčerpaná. My Slováci na to doplácame. Nevieme narábať s prostriedkami EÚ a nevieme si uvedomiť, že peniaze, ktoré tam dáme, nám Európa niekoľkonásobne vráti,“ uviedol Ján Strkáč. „Financovanie rómskych komunít musí byť prehľadné. Treba spraviť audit doterajšieho toku peňazí pre Rómov a podporiť projekty, na ktorých sa môžu podieľať aj samotní Rómovia. U nás na Bambuskách tak vyrástla bytovka, ktorú 30-timi percentami sami pomáhali budovať Rómovia .Toto je cesta, ktorou sa vybrať.“

Ján Strkáč spolupracoval aj s koordinátorom vzdelávania a zdravia na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity Marošom Balogom. „Bol takým mojím tútorom v začiatkoch mojich sociálnych aktivít. „X-krát som si musel zahryznúť do jazyka, x-krát som padol na hubu, ale vždy, keď mi dal niekto šancu, tak som ju zobral. Som priebojný typ. Aj ja som sa stretol so všetkými možnými vecami. Treba ísť za pravdou a nezľaknúť sa. Keď som robil rozhovor s extrémistickým lídrom Mariánom Kotlebom, nebolo mi všetko jedno, ale šiel som. Uvedomoval som si, že to môže aj zle skončiť, ale nebál som sa, lebo to malo zmysel,“ dodal na záver príklad.

Ján Strkáč (38)
Je členom Európskej demokratickej strany, pracuje ako redaktor v rádiu Roma a Rómskej tlačovej agentúre Romata. Narodil sa v Košiciach, vyrastal v detskom domove, žije v Martine, v rómskej osade Bambusky spoločne s manželkou a deťmi. Je doborovoľníkom na hrade Sklabiňa. Medzi jeho záujmy patrí hudba a sociálna práca.

Moje priority
* integrácia rómskych komunít
* zvýšenie vzdelanosti Rómov
* vyrovnanie regionálnych rozdielov na Slovensku

 

Share