Prečo sa Európe nedarilo zvládať utečeneckú krízu?

Charakteristickým znakom úspechu EÚ v priebehu predchádzajúcich desaťročí bolo prekonávanie rozdielov medzi záujmami a názormi členských štátov. Stefan Lehne sa v komentári Ako migračná kríza zmení Európu pýta, prečo sa Únii táto úloha nedarila v prípade utečencov?

 

1. Historický kontext

Utečenecká kríza prišla v dobe, keď bola solidarita medzi 28 štátmi EÚ na nízkej úrovni. Vďaka finančnej kríze zoslablo sebavedomie EÚ a vzájomná dôvera medzi členskými štátmi. Pomalé oživenie ekonomiky, slabé politické vedenie, vzostup populistických strán viedol k malátnosti Únie a snahe riešiť problémy na národnej úrovni.

 

2. Asymetrický dopad krízy

Na rozdiel od krízy eura, dopadla utečenecká kríza na každý štát Únie iným spôsobom. To bola ďalšia prekážka pre hľadanie konsenzu a súdržnú kolektívnu reakciu. Tranzitné krajiny boli v pokušení odkloniť prúd migrantov, krajiny prvého kontaktu zasa k prekonaniu dublinských obmedzení. Iné štáty považovali za najlepšie riešenie zatvoriť hranice. Krajiny, kde väčšina utečencov končí, zasa chceli spomaliť ich príliv.

Kríza tiež odhalila obrovskú rozmanitosť spoločenských postojov k migrácii. Postoj spoločností západnej a severnej Európy, ktoré v minulosti hostili veľké komunity prisťahovalcov, je v ostrom kontraste so strednou Európou, ktorá žila desaťročia v izolácii a je oveľa menej pripravená vysporiadať sa s prílivom cudzincov.

 

3. Európe chýba vedenie

Európe chýba vedenie a nemá ani silné osobnosti, ktoré by ju dokázali viesť. Keďže neexistuje vedenie zo strany inštitúcií, prevzala hlavnú úlohu kancelárka ekonomicky najsilnejšej európskej krajiny, Angela Merkelová. Rovnako ako prevzala vedenie Únie počas krízy eura a gréckej alebo ukrajinskej krízy.

V utečeneckej kríze bolo ale Nemecko, s najväčším počtom žiadateľov o azyl, jednou z najviac postihnutých krajín a naliehavo požadovalo solidaritu od zvyšku EÚ. To, spolu s prehnanými vítacími gestami, vyvolalo výhrady po celej Únii a podkopalo pozíciu Nemecka ako lídra.

 

4. Slabé spoločné inštitúcie

Tak ako všetky predchádzajúce krízy, ukázal aj obrovský prílev migrantov nedostatok kompetencií spoločných európskych inštitúcií. Ukázalo sa, že Schengen je dobrý do pohody a už nie do nepohody. Aby fungoval, potrebuje byť podopretý funkčnou ochranou vonkajšej hranice EÚ, silnými spravodajskými službami a spravodlivým azylovým systémom.

 

Milan Polešenský

 

Share