Samuel Letko: Slovenskí farmári si zaslúžia viac

„Slovensko je schopné produkovať dostatok živých zvierat na pokrytie domácej spotreby. Napriek tomu v ostatných rokoch kontinuálne rastie dovoz zvierat, čerstvého, chladeného aj mrazeného mäsa a povedzme si úprimne, nie v adekvátnej kvalite.“

O agrosektore dokáže rozprávať hodiny. Keď počúvate Samuela Letka, s akým zanietením otvára témy živočíšnej výroby, ovocinárstva či vinohradníctva na Slovensku, neoplatí sa mu skákať do reči. Práve to je agenda, ktorej sa profesijne venuje, a odborná ponuka, ktorú by chcel riešiť na pôde Európskeho parlamentu.

Samuel Letko

Slovensko je pre poľnohospodárstvo ako stvorené, to je stará známa vec, a tomu nahráva aj história a tradície. Máme veľmi dobré prírodné podmienky, mierne podnebie, dostatok vody, slnka, kvalitnú pôdu, dostatok nížin. Oproti minulosti sa vylepšila moderná technika, ale stále je dôležitá aj ľudská práca. Tam, kde je chladnejšie a vlhšie podnebie, prevláda živočíšna výroba ako chov hospodárskych aj voľne žijúcich zvierat a v teplejšom prostredí prevláda zase rastlinná výroba,“ odštartoval odbornú debatu Samuel Letko.

Pokles živočíšnej výroby u nás negatívne ovplyvňuje rozvoj vidieka a ohrozuje potravinovú bezpečnosť. Za posledných 30 rokov podľa NKÚ dramaticky klesol počet chovaného hovädzieho dobytka o 30 percent a ošípaných dokonca o 80 percent,“ uviedol.

Tento negatívny jav sa odrazil aj na poklese zamestnanosti. „Kým ešte v roku 2005 pracovalo v poľnohospodárstve viac ako 81-tisíc ľudí, v roku 2016 to už bolo len 50-tisíc. Trpí teda rozvoj vidieka a to sú fakty, ktoré treba ihneď zmeniť. Zároveň je to v rozpore s cieľom národného programu rozvoja vidieka, ktorý definuje kroky smerujúce k zvyšovaniu zamestnanosti a konkurencieschopnosti,“ povedal Letko.

Stotožňuje sa pritom s názorom NKÚ, že vytváranie podmienok na trvalo udržateľný rozvoj slovenského pôdohospodárstva sa nedarí napĺňať. „Finančné prostriedky z európskych fondov preukázateľne nezabezpečili zvýšenie výkonnosti sektora živočíšnej výroby. Negatívom je aj skutočnosť, že za ostatných 10 rokov sa výrazne zvýšil export živých zvierat do zahraničia, pričom jedným z dôvodov je nedostupnosť služieb pre ich druhotné spracovanie (bitúnky, kafilérie) a tiež vyššia výkupná cena. Kvalitné slovenské hovädzie a bravčové mäso tak končí na pultoch obchodov zahraničných predajcov. A toto chceme?“ položil rečnícku otázku rodák z Nitry.

Živočíšna výroba je z hľadiska potravinovej bezpečnosti jedným z hlavných sektorov poľnohospodárstva, podpora pre rastlinnú výrobu je nepomerne vyššia ako pre živočíšnu. „Celková podpora priamymi platbami sa postupne zvyšovala z 203 miliónov eur v roku 2005 až na 408 miliónov eur v roku 2016. Reálna finančná podpora pre živočíšnu výrobu však mala kolísavý trend a v roku 2016 pre chovateľov zvierat išlo len 54 miliónov eur, kým zvyšných 354 miliónov eur smerovalo do rastlinnej výroby. A toto je veľká chyba dnešnej doby,“ poukázal na nepomer Letko.

Slovenskí farmári dostávajú v prepočte na jeden hektár 245 eur, čo je výrazne menej financií ako ich kolegovia z ostatných európskych krajín. „Taká Malta má 1720 eur, Rakúsko 506 eur, Česko 313 eur, Maďarsko 283 eur. Slovensko je schopné produkovať dostatok živých zvierat na pokrytie domácej spotreby. Napriek tomu v ostatných rokoch kontinuálne rastie dovoz zvierat, čerstvého, chladeného aj mrazeného mäsa a povedzme si úprimne, nie vždy v adekvátnej kvalite,“ upozornil.

„Len jasné nastavenie nástrojov, cieľov a spôsobov vyhodnotenia môže byť predpokladom efektívneho a účinného riadenia danej politiky, a viesť k udržateľnému rozvoju spoločnosti. Apelujem na zavedenie dôraznejšej vnútornej kontroly, ktorá sa doteraz vykonávala formálne a nepreukázateľne,“ pokračoval.

Hoci pracuje v atómovej elektrárni v Mochovciach na výstavbe areálu, je to vášnivý poľovník, vinár i ovocinár. „Túžim po tom, aby som si raz otvoril vlastnú pálenicu,“ povedal jeden zo svojich snov.
Na juhu Slovenska pri Leviciach má chatu, ktorú si postupne vlastnými silami zrekonštruoval. „Vždy tam rád vypadnem od mestského života. Trošku si oddýchnuť, načerpať energiu. Keď však prechádzam niektorými obcami a vidím tie zdevastované družstvá a všade zasadenú len repku olejnú, krútim hlavou,“ povedal Letko. Ako degustátor chodí po rôznych vinárskych súťažiach a hodnotí víno.

„Mám mnoho kamarátov, ktorí vlastnia vinice alebo vinárstva. Treba produkovať kvalitu a nesústrediť sa len na kvantitu. Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo má dlhú a bohatú tradíciu. Z histórie vidieť, že rozvoj, stagnácia alebo úpadok vinohradníctva priamo súvisia s hospodárskou a politickou situáciou v krajine,“ uviedol Letko. „Skúsení vinári si pamätajú obdobie, keď slovenské vinohradníctvo a vinárstvo bolo z technologického vybavenia v porovnaní s ostatnými štátmi Európy na vrchole. No podkapitalizáciou odvetvia sa táto doba pominula a revitalizácia postupuje malými krôčikmi,“ podotkol.

V súčasnosti podľa jeho slov kvalita slovenských vín rastie. „Majstri vinári žnú na svetových výstavách obrovské úspechy, stále však máme čo doháňať. Hoci je Slovensko rozlohou malá krajina a v ročnej produkcii vín nemôže s väčšími zahraničnými krajinami súperiť, môže im rozhodne konkurovať v kvalite. Svedčia o tom nielen spokojní konzumenti doma a v zahraničí, ale aj množstvo ocenení, ktoré naše vína každoročne získajú,“ povedal priamo Samuel Letko. „Dnes máme zredukovaný počet vinohradov, ktoré obhospodarujeme. Slovensko v súčasnosti hospodári na výmere okolo 12-tisíc hektárov vinohradov. Vzhľadom na to, že potenciál našej krajiny je 22-tisíc hektárov, reálna výmera je primalá. Na revitalizáciu sú vyhradené finančné prostriedky z eurofondov, ale aj zo štátneho rozpočtu. Obmedzený prísun finančných prostriedkov do slovenského vinohradníctva a vinárstva totiž spôsobil útlm,“ doplnil.

Asi len ťažko si vieme predstaviť stôl bez čerstvého ovocia. „Ale máme doma slovenské ovocie?“ pýta sa Letko, čím načrtol ďalšiu zo svojich tém. „Situácia v slovenskom ovocinárstve sa dá ponímať z rôznych pohľadov. Ak sa pozrieme na modernizáciu niektorých intenzívnych sadov, je zrovnateľná s vyspelými krajinami EÚ. Ovocinári majú dostatok informácií a zvládnuté technológie. Majú kvalitné odrody a dostatok výsadbového materiálu. Po tejto stránke je situácia veľmi dobrá. Problémom je obnova sadov, ktorá výrazne zaostáva, a nedostatočná finančná podpora,“ upozornil.

„Okrem veľkých a silných fariem treba podporovať aj menšie rodinné farmy s veľkosťou už od dvoch hektárov. Finančné prostriedky by sa mali poskytovať aktívnym farmárom, ktorí chcú hospodáriť na pôde a zaoberať sa pestovaním ovocia,“ myslí si Letko, ktorý kandiduje do Európskeho parlamentu za Európsku demokratickú stranu. „Naša krajina ma potenciál zviditeľniť sa a naplno využiť rozvoj v spomínaných segmentoch. Len treba o tom hovoriť nahlas, využívať možnosti a spravodlivo pracovať s eurofondmi, ktoré Brusel ponúka,“ uzavrel pohľad na agrosektor Samuel Letko.

Samuel Letko (40)

Narodil sa v Nitre. Vyštudoval Strednú odbornú školu vo Vrábľoch a Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre. Je ženatý, má tri deti. Pracuje na výstavbe atómovej elektrárne v Mochovciach. Vo voľnom čase sa venuje rodine, má rád poľovačky a ako odborný degustátor navštevuje rôzne vinárske súťaže.

Moje priority
* podpora pre zabudnutý vidiek
* chrániť potravinovú bezpečnosť Slovenska
* zvýšenie zamestnanosti a konkurencieschop­nosti  v poľnohospodárstve

 

Share